Zo života školy 2016 - 2019

Aj keď cesta z Lomničky do Spišskej Novej Vsi je dlhá, my žiaci druhých ročníkov našej školy sme sa veľmi, veľmi tešili. Veď mnohí z nás nikdy neboli ešte tak ďaleko. Netrpezliví sme vstali skoro ráno v pondelok 9. mája 2016. Autobus, a velikánsky, prišiel a šup - rýchlo sme nastúpili. Jaj, na tých zákrutách nám bolo veru aj nie celkom dobre! Konečne sme dorazili na námestie pred vysokú vežu kostola. ,,To mesto je isto väčšie ako naše neďaleké mesto Podolínec,“ pomysleli sme si. Tam nás už čakal náš sociálny pedagóg a sprevádzal nás do zoologickej záhrady. Videli sme hrubého a dlhého hada, všakovaké zvieratká, volali ich, že – leguány. Tých sme videli prvýkrát v živote. Pani riaditeľka ZOO nám porozprávala, ako niekedy zvieratká v zime hladujú. Po návšteve ZOO sme už s našimi triednymi učiteľmi šli na dopravné ihrisko. Posilnili sme sa makovníkom a džúsom – to nám prichystali tety kuchárky. Pán inštruktor mal pre nás prichystané detské bicykle, veľké krásne zelené kolobežky a červené štvorkolky. Najskôr nám porozprával, ako je to na ceste. Po ktorej strane máme jazdiť, aké sú dopravné značky nakreslené na ceste a aké na kovových tyčiach. Zo školy sme už poznali  semafory, no len z obrázkov, ale na ihrisku sme ich videli v skutočnosti. Boli zapnuté a na nás často blikali. Tí z nás, ktorí sa vedeli ako - tak bicyklovať, dostali  bicykel a pod vedením inštruktora začali jazdiť. To ste mali vidieť! Niektorí boli veľmi rýchli, a tak ich musel pán inštruktor Roman usmerňovať. Ostatní sa šli voziť na kolobežkách a červených štvorkolkách. Jedna spolužiačka vošla do protismeru, lebo si nevšimla šípku na ceste. Panie učiteľky nám ukazovali ako sa máme správať na ceste aj ako chodci. Na dopravnom ihrisku medzi stromami a aj v jednom maličkom drevenom domčeku sme boli celú hodinu. Super! Potom sme pekne poďakovali pánovi Romanovi, že nám všetko ukázal a umožnil bicyklovať sa.

Keď sme sa trochu napili a občerstvili, šli sme si pozrieť námestie a prechádzali sme viacerými skutočnými priechodmi pre chodcov aj so semaformi. Tam bolo veľa, veľa ľudí a áut. Po čase sme došli k jednému pánovi, čo vyrába a predáva zmrzlinu. Pán učiteľ povedal, že je z Talianska. O Taliansku sme už počuli. Dostali sme zmrzku a bolo nám na krásnom slniečku a na terase fajn. Ani sa nám ďalej nechcelo ísť, ale niektorí už boli dosť unavení. Pomaličky sme prišli k autobusu, kde nás už čakal ujo šofér, ktorý nás viezol späť do Lomničky. Po ceste sme takmer všetci spali.

Bol to krásny deň, lebo sme videli mnoho a mohli sa aktívne pohybovať, a tým upevniť zdravie práve v deň Svetového dňa pohybu. Naučili sme sa, ako sa bezpečne správať na ceste, nerobiť nebezpečné pohyby, lebo mnohí sa na ceste aj ťažko zrania alebo aj vystrájajú. Uvedomili sme si, že aj my v Lomničke často vchádzame do cesty a nesprávame sa tak, aby sme neohrozli svoje zdravie.

Na výlet by sme sa vybrali opäť. Naše dobré učiteľky nám povedali, že možno pôjdeme aj nabudúce, keď budeme dobrí v škole. A ešte -  musíme zistiť a naučiť sa, kde to Taliansko leží, lebo odtiaľ je tá dobrá zmrzlina!

                                                                                                                                                           Ing. Peter Maľučký

Ostatné fotky nájdete v podpriečinku  Fotogaléria :)