Vyjadriť úctu k starším sa dá mnohorako: verbálne, neverbálne, ale i kreatívnymi aktivitami - hlavne ich výsledkom. Špecifikum žiakov našej školy , ktorí majú iný socio-kultúrny základ, je jedinečné a nenapodobiteľné bohatstvo v prejave hudobnom, tanečnom ,výtvarnom a športovom . Vychádza z ich mentality, kultúry, zvykov, tradícií a tajomného vnútorného pocitu k r á s n a. Citová spontánnosť a živý temperament sa prejavuje v ich veselosti, zábave, hre..
Celý mesiac október som venovala zvýšenú pozornosť ( na hodinách slovenského jazyka a literatúry a výtvarnej výchovy ) rozvíjaniu podstaty „rómstva“ mne zverených žiakov v triedach základnej školy a v triedach špeciálnych. Konkrétne: VII.A ŠT, VII.B ŠT. V.A ZŠ, V.B ZŠ, V.C ZŠ, VIII.A ZŠ a VIII.B ZŠ.
Úctu k starším poňali svojsky:
-nebývalou ochotou deliť sa,
-úcta k hosťovi, to na prvom mieste,
-city a lásku vyjadrovali skôr rečou tela.
Najviac sa však zameriavali na svoju rodinu, ktorá reprezentuje tradičný typ viacgeneračnej rodiny. To je aj najvýznamnejší rozdiel medzi rómskou a majoritnou rodinou. Tá však nie je podmienená etnicitou, ale skôr posunutím v čase.
A výtvarné prejavy? Najpreferovanejšou osobou je mama, otec, babka, dedo....a sú veselí, farební, autentickí, aj keď už majú sivé vlasy, vrásky, okuliare..
Tu sú ukážky z procesu tvorby: maximálna zanietenosť, sústredenosť a originalita. I mňa to po toľkých rokoch úprimne prekvapilo a nesmierne potešilo...
Mgr.Janka Hanečáková