História školy

 

Úvod

            Západní Slovania sú Slováci, Poliaci, Česi aj Lužickí Srbi. Predkovia Slovákov sa definitívne usadili na území Slovenska, Moravy a s časti Panónie v 5-6. storočí. Do svojej vlasti prišli cez Karpáty. Najstaršími obyvateľmi Slovenska boli predkovia západných a východných Slovákov. Predkovia dnešných Slovákov, ktorých nárečie sa stalo základom spisovného jazyka, prišli o čosi neskôr z juhu.

            Pôvodne Slováci sami seba nazývali Slovéni alebo Slovieni, z toho jazyka zostalo: Slovensko, ako názov krajiny, Slovenska ako pomenovanie ženy a prídavné meno slovenský (-á, -é). Názov Slovák sa začal používať pravdepodobne v 14. st., písomne doložený je až v 15. storočí.

1. Založenie obce a dejiny školy

 

Obec Lomnička je doložená z roku 1294 ako Parva Lompnicha, neskôr ako Kuslomnicha (1329), Miskalomnic (1511), Malá Lomnica, Lomnička (1808), maďarsky Kislomnic, nemecky Kleinlomnitz. Obec založili v 13. storočí Gӧrgeyovci. Obec zostala ich majetkom.

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. Koncom 18. storočia tu bolo plátennícke bielidlo. V roku 1787 mala obec 114 domov a 492 obyvateľov, v roku 1828 mala 161 domov a 1160 obyvateľov.

2. Dejiny v období reformácie

 

V 2. polovici 16. storočia takmer celý Spiš prešiel k evanjelickému vierovyznaniu. V roku 1642 totiž poľské knieža Stanislav Ľubomírsky vydal v snahe o rekatolizáciu zálohové územia zakladajúcu listinu pre postavenie kláštora piaristov v meste Podolínec - 4 km vzdialené od obce Lomnička.

Obec Lomnička bola čisto nemecká, prevažne evanjelická. Tak ako všetky obce a mestá na Spiši sa i Lomnička napokon v roku 1570 pridala na stranu reformácie. Reformačné myšlienky prostredníctvom farára Hansa Kittela, ktorý pochádzal z Čiech, študoval v Erfurte a bol Lutherovým priateľom, sa tu veľmi rýchlo udomácnili. Už v roku 1580 tu vzniká evanjelická ľudová škola na vysokej úrovni s vyše deväťdesiatimi žiakmi. Učiteľom tejto školy bol emigrant Hans Sebastian. Protireformácia v roku 1674 zasiahla i Lomničku a evanjelická cirkev počas rekatolizácie v tejto obci zaniká.

3. Po tolerančnom patente

 

Rok 1781 - Tolerančný patent, kedy cisár Jozef II. sa aj v Uhorsku snažil zaviesť náboženskú slobodu i pre protestantov. V Lomničke sa miestni evanjelici pustili s veľkým odhodlaním do stavby Chrámu Božieho.

4. septembra 1785 bol slávnostne vysvätený za účasti  farára seniora J. K. Kriebela

Rok 1787 v rámci švábskej kolonizácie sa niekoľko nemeckých kolonistov - evanjelikov z Lysej nad Dunajcom, presťahovalo do Podolínca. Tu dostali v podhradí 8 domov. V roku 1793 sa niektorí z nich presťahovali do Lackovej a Lomničky pre im duchovne cudzie prostredie Podolínca. Tu si vybudovali kostol, školu a faru. V roku 1831 chrám zachvátil veľký požiar, ktorý zničil celý mobiliár.

Okrem zákonov boli od roku 1867 vydané v maďarčine, niektoré tiež len v úradných vestníkoch jednotlivých ministerstiev. Podľa uhorského zákonného článku XXXVIII/1868 do základného systému výchovy a vzdelávania patrili: detské opatrovanie, t. j. materské školy, pre deti 3 až 6 ročné a štyri druhy škôl:

1. elementárne ľudové školy, 6 triedne, povinné pre mládež od 6. do 12.roku, a ako ich súčasť opakovacie školy,

2. vyššie ľudové školy, zriaďované obcami, ktoré mali nad 5000 obyvateľov, chlapci ich navštevovali 3 roky, dievčatá 2 roky,

3. meštianske školy, žiaci sa v nich mohli vzdelávať po ukončení 4. triedy elementárnej

školy, resp. po zložení prijímacej skúšky, pôvodne pre chlapcov 6 ročné, pre dievčatá 4 ročné,

4. učiteľské ústavy, 3 ročné pre učiteľov ľudových škôl, na ktoré nadväzovali odborné kurzy, po absolvovaní ktorých sa skladali

odborné skúšky pre učiteľov meštianskych a vyšších škôl.

            Žiaci po ukončení 5. ročníka ľudovej školy (v 11. roku života) mohli pokračovať vo vyšších ročníkoch ľudovej školy (6.–8. ročník), alebo nastúpiť do 1. ročníka štvorročnej meštianskej školy, po absolvovaní ktorej mohli pokračovať v štúdiu na strednej, odbornej resp. učňovskej škole. Žiaci, ktorí mali v budúcnosti záujem o vysokoškolské štúdium, nastupovali po ukončení 5. ročníka ľudovej školy na osemročné gymnázia, ktorých absolvovanie bolo jediným spôsobom prípravy na vysoké školy.

Na území Uhorska na základe zákonného článku XXX/1883 boli až do roku 1918 osemtriedne gymnázia a osemtriedne reálky. Popri štátnych školách existovali cirkevné, obecné a súkromné školy v závislosti od zriaďovateľa.

Rozvoj školstva v Uhorsku nenapredoval rovnakým tempom ako v rakúskej časti monarchie. Príčin bolo niekoľko. Úlohu zohrával nízky počet štátnych škôl v pomere k cirkevným. Ďalším faktorom bola nejednotnosť a často konzervatívnosť vydržiavateľov škôl. K tomu pristupovala chudoba obcí i obyvateľstva a v neposlednom rade v prípade nemaďarských národností nemožnosť uplatniť sa v materinskom jazyku v školách. Uvedené faktory celkom zjavne determinovali rozdielny stav gramotnosti, resp. negramotnosti. Kým v českých krajinách negramotnosť v roku 1910 dosahovala medzi obyvateľstvom 2,34%, v slovenských župách to bolo 34,90%.

V  Lomničke pôsobilo veľa významných osobností, napr. H. Kittel, J. Melcer, H. Sebastian, Drescher, Renner, J. Vansa, T. Vansová, H. Kailing a mnohí ďalší. Nezabudnuteľnou postavou v Lomničke bola Terézia Vansová a jej manžel Ján Vansa, ktorý v tejto obci pôsobil ako evanjelický farár. Terézia Vansová, farárova dcéra, sa ako 19-ročná vydala za Jána Vansu a hneď po sobáši ho nasledovala do spišskej nemeckej dediny Lomnička. Mladá pani farárka tam navštevovala rodiny a trpezlivo počúvala ich problémy a radila im. V ženách podnecovala túžbu po vzdelaní. Radila, ako viesť domácnosť, no najmä im dodávala potrebné sebavedomie. Počas pôsobenia v Lomničke sa venovala nemeckej literatúre. Písala básne v nemčine, ktoré uverejňovala v časopise Karpathenpost. Jej literárne pokusy spadajú do roku 1875. V auguste 1876 sa manželom Vansovym narodil syn Ľudovít. Vansová píše: "Ako náš synček rástol, tak sa staval tomuto dobrému ľudu milším a čoskoro bol miláčkom celej dediny". Tá radosť netrvala dlho, lebo ich synček nečakane, v marci 1881 zomrel. Vansová sa zo straty synčeka nevedela dlho spamätať a po dlhých nociach so slzami v očiach vyšila pre chrám v Lomničke dva oltárne rúcha (čierne a červené) a tieto ťažké chvíle pretavila aj do literárnej podoby. Po smrti synčeka sa Vansovci v roku 1882 rozhodli z Lomničky odísť do svojho rodného kraja. Pred odchodom z tejto obce Vansová napísala: "V poslednú noc, keď už naša útulná fara bola prázdna, nocovali sme na rímskokatolíckej fare. Smutno nám bolo, lebo z okien fary bolo vidieť na stráni cintorín a v ňom náš malý, teraz už opustený hrob (syna Ľudovíta). Len lipka stála ako jediná spoločníčka tohto, kto tam odpočíva". Ďalej píše: "Naše lúčenie v Lomničke bolo smutné. Ľud nás miloval, cirkevný zbor bol vzorný. Ľudia boli prítulní, lebo videli, že i my sme im tiež priateľsky oddaní".

4. Pred 2. svetovou vojnou a medzivojnové obdobie

 

Okolo r. 1930 sa prisťahovalo do Podolínca niekoľko evanjelických rodín. Najprv chodili na služby Božie do Lomničky. V r. 1936-42 sa schádzali už v modlitebni v Podolínci, ktorá bola v súkromnom dome č. 250 u riaditeľa banky Kiša.  Evanjelikov v Podolínci bolo vtedy asi 100. Neskôr si kúpili aj dom za starou školou, v ktorom si zriadili modlitebňu. Cez 2. svetovú vojnu sa niekoľko evanjelických rodín z Podolínca odsťahovalo. Preto boli  pričlenení k evanj. cirkevnému zboru v Holumnici.

Tesne pre 2. svetovou vojnou bolo zakúpené drevo na strechu kostola/ školy a červený eternit, ale smutné vojnové udalosti spôsobili, že plánovaný zámer sa neuskutočnil.

Nemecké obyvateľstvo odtiaľ muselo odísť do vyhnanstva. Ondrej Spišák, kežmarský farár, ktorý mal po vojne na starosti všetky nemecké evanjelické kostoly na hornom Spiši, vo svojom hlásení zo dňa 14. 9. 1945 na biskupský úrad do Košíc podal takúto správu: "... v Lomničke ostal kostol nepoškodený, bol pred opravou. Pripravený materiál na strechu, drevo a eternit bol odvezený, aby ho nerozkradli. Zrejme k oprave kostola nedôjde, lebo niet výhľadu, že by sa tam evanjelici nasťahovali".

Postupom času sa už o kostol nik nestaral, inventár bol postupne rozkradnutý a kostol bol ponechaný svojmu osudu, až dielo skazy bolo úplne dokonané. V časoch tzv. normalizácie, asi pod tlakom režimu, prijal Tatranský seniorát evanjelickej cirkvi uznesenie, aby sa kostol asanoval. Z rôznych dôvodov napokon k asanáci nedošlo. Zvony farnosť Slovenská Ves, pod ktorú tento kostol patril, predala. Väčší bol predaný do Sveržova a menší do Košíc. Hoci sa i teraz, z času na čas, ozvú v samotnej cirkvi hlasy volajúce po asanácii kostola, zrejme k nej nedôjde, lebo dnes je v Európe celkom iný trend. Kultúrne národy sa snažia svoje dedičstvo chrániť a zachraňovať, a nie búrať. Silné hlasy znejú aj z Nemecka, aby sa kostol nezbúral, ale zakonzervoval.

Chrám v Lomničke je úzko spojený s veľkou slovenskou poetkou Teréziou Vansovou, ktorá sa príkladným spôsobom snažila udržiavať slovensko – nemecké vzťahy, čo sa odzrkadlilo aj v jej literárnej tvorbe.

V období  rokov 1939 - 1945 bola história školy v obci Lomnička veľmi rozmanitá. Boli to medzivojnové roky, ktoré poznačili celú činnosť školy. Žili tu obyvatelia nemeckej, slovenskej i cigánskej národnosti. Niekoľkokrát sa zmenil názov školy, čo vyplývalo z vedenia školy. Odchod nemeckých rodín vyvolal smútok medzi obyvateľmi, ktorí si na spoločný život zvykli. Do opustených nemeckých domov sa nasťahovali obyvatelia z okolitých obcí aj iných národnosti.

            Spestrením života v škole bola návšteva ministra školstva a osvety Jána Siváka a birmovka, ktorú vysluhoval biskup MSGR. Ján Vojtaššák.

            V školskom roku 1940 - 1941 boli v obci dve školy - nemecká a slovenská. Počet žiakov v týchto školách bol nasledovný : 21 žiakov nemeckej národnosti a 7 cigánskej národnosti navštevovalo nemeckú školu a 5 žiakov slovenskej národnosti a 19 cigánskej národnosti navštevovalo slovenskú školu. Spolu 52 žiakov. V škole bolo striedavé vyučovanie, dopoludnia nemeckí žiaci, popoludní nemeckí žiaci.

            Dňa 1.9.1941 - premenovanie Rímsko - katolíckej nemeckej školy na Obecnú nemeckú školu. 1.9. 1942 - premenovanie Obecnej nemeckej školy na Rímsko - katolícku slovenskú ľudovú školu. Na škole pôsobila aj rehoľná sestra Oľga Pekárovičová.

Rok 1942 výstavba budovy školy č. 29 - evanjelikmi

            29.8. 1944 - odchod nemeckých rodín do Nemecka.

V januári 1945 - definitívny odchod všetkých Nemcov do Nemecka, príchod Maďarov do školy, prisťahovalectvo Ukrajincov do Lomničky. Tu končia dejiny školy v Lomničke ako školy, ktorú založili a prevádzkovali protestanti - evanjelici. Neskôr však katolíci - išlo o rímsko - katolícku ľudovú školu.

5. Po 2. svetovej vojne do nežnej revolúcie v roku 1989

 

Po 2. svetovej vojne evanjelické rodiny na základe Benešových dekrétov boli evakuované do Nemecka. Cirkevný majetok bol znárodnený. Dom, v ktorom bola evanjelická modlitebňa, bol zbúraný. Podolínec a Lomnička pripadli ako fílie do Holumnice, kde pôsobil evanj. farár Július Szepeši. Služby Božie začali bývať v kinosále.
            R. 1947 boli cirkevné zbory bývalého Spišskomestského, Podtatranského (Subkarpatského) a Slovenského seniorátu zlúčené do jedného seniorátu  s názvom Spišský seniorát Evanj.cirkvi a.v. Podolínec a Lomnička boli pričlenené ako diaspora k cirkevnému zboru Holumnica.
            R.1954 boli Podolínec a Lomnička pričlenené k cirkevnému zboru v Slovenskej Vsi, kde v tom čase pôsobil evanj. farár Ľudovít Alth.
            R.1993 prišla do cirkevného zboru v Slovenskej Vsi evanj. farárka Ľubica Sobanská. Za jej pôsobenia sa znova začali konať služby Božie v Podolínci. Prvé služby  Božie boli 14.11.1993 v sobášnej sieni Mestského úradu. R. 1994 sa Podolínec stal fíliou cirkevného zboru v Slovenskej Vsi.
            R. 1997 v rámci reštitúcií cirkevného majetku dostala fília Podolínec zámenou za evanj. školu v Lomničke budovu bývalej ľudovej školy v Podolínci. Po jej rekonštrukcii bol evanj. zborový dom posvätený 30.11.2001. V budove sa nachádza modlitebňa a farský úrad.

            24.6. 1945 - vznik štátnej školy v obci Lomnička

24.6. 1945 - prehlásenie Rímsko - katolíckej ľudovej školy v Lomničke na štátnu školu.

            V školskom roku 1945 - 1946 navštevovalo školu 69 žiakov slovenskej národnosti, 35 ukrajinskej a 1 cigánskej národnosti (malo byť 26). V tomto školskom roku bola zriadená štátna obvodná meštianska škola v Podolínci. Z tunajšej školy postúpilo do nej 5 žiakov. V Lomničke odpadá 6. 7. 8. ročník.

            V školskom roku 1946 - 1947 - návrat evakuovaných Nemcov. Počet žiakov sa zvýšil.

            29.3. 1947 - S posledným transportom odchádzajú i Rusíni z Lomničky. Počet školopovinných detí sa znížil na 8.

            Školský rok 1950 - 1951 bol nazvaný ,, Mierový školský rok “

V mesiaci auguste sa začalo s elektrifikáciou obce a koncom mesiaca bola do nej zapojená aj školská budova.

Po viacerých personálnych zmenách v škole prichádzajú do Lomničky manželia Jozef a Jarmila Palkovičovci. Začali vyučovať na národnej škole v Lomničke dňa 15.2. 1954. Riaditeľom školy sa stal Jozef Palkovič. Dňa 1.1. 1954 začala sa používať nová úprava slovenského pravopisu, preto každý učiteľ musel prejsť celým cyklom prednášok.

Učiteľka Viera Lajčáková sa významnou mierou podieľala pri vytvorení zápisu do obecnej kroniky ohľadom organizovania Vansovej Lomničky. Miestne orgány na čele s Ondrejom Tholtom sa dožadovali zradiť pamätnú izbu Terézie Vansovej, nakoľko táto spisovateľka žila v Lomničke v rokoch 1875 - 1882. Pamätná izba bola umiestnená v bývalej budove MNV. Otvorenie pamätnej izby Terézie Vansovej bolo veľkolepé k čomu prispeli aj učitelia ZDŠ. kultúrnym programom so žiakmi. Táto veľká udalosť sa považovala za 1. ročník Vansovej Lomničky. Bolo to dňa 19. novembra 1967. Do uvedeného roku každý rok prichádzali recitátorky do Lomničky. Recitovali v Podolínci, kde súťažili v prednese slovenskej, ukrajinskej a neskôr aj maďarskej poézie a próze. Pamätná izba Terézie Vansovej bola premiestnená do Podolínca. 

Dňa 19.8. 1971 nastúpil na post riaditeľa školy Anton Sedlák. Vyučovalo sa v troch učebniach na dve zmeny. Škola bola umiestnená v jednej budove č. 29. Podmienky na vyučovanie boli sťažené. Učebne mali naolejované podlahy. Kúrilo sa uhlím v kachľových peciach. V školskom roku 1972 - 1973 boli inštalované naftové pece. Vo februári 1975 začalo sa s opravou bývalej budovy MNV č. 67 (predtým evanjelická fara) pre účely školy. Škola takto získala druhú budovu a v nej dve učebne, školskú jedáleň, kuchyňu, sklad potravín a školských potrieb. Školská jedáleň bola otvorená a daná do prevádzky 21.1. 1977. Anton Sedlák  pôsobil na tunajšej škole do 1.8. 1977.

Dňa 1.8. 1977 bola do funkcie riaditeľky školy menovaná Viera Lajčáková, ktorá od 25. augusta 1965 na tunajšej škole pôsobila ako učiteľka. Vo funkcii riaditeľky ZDŠ v Lomničke bola do 14.3. 1995, naďalej pôsobí na ZŠ s MŠ - Lomnička ako učiteľka. Nová riaditeľka hneď po prevzatí školy sa s veľkým elánom pustila do rekonštrukčných prác s cieľom vylepšiť a zmodernizovať vnútorné a vonkajšie priestory školských objektov, lebo tieto boli vo veľmi zlom stave. Zabezpečila množstvo prác, z ktorých najdôležitejšie boli:

• zabezpečenie dekoračiek, záclon, kobercov,
• pokrytie podlahy vo všetkých priestoroch školy podlahovou gumou,
• výstavba transformátora za budovou školy č. 67, prípojky elektrického vedenia k obom budovám školy, inštalácia elektrického vedenia na obidvoch budovách školy,
• zavedenie elektrického vykurovania vo všetkých priestoroch školy prostredníctvom elektrických pecí,
• modernizácia školskej kuchyne a rekonštrukcia školského bytu pre účely školských účelových priestorov (riaditeľňa, zborovňa a sociálne priestory),
• vybudovanie školského pozemku za budovou č. 67, kde staré stodoly boli zbúrané a na ich  miesto bolo dovezené množstvo zeminy, kde žiaci pestovali zeleninu,
• obnova strechy na hlavnej budove školy, staré zničené škridly boli nahradené plechovou krytinou,
• oplotenie obidvoch budov školy, rekonštrukcia okien v triedach budovy č. 67,
• rozsiahle maliarske a natieračské práce vo všetkých priestoroch školy, obnova fasády na hlavnej školskej budovy č. 29, kde od roku 1942 kedy škola bola postavená, obnova sa uskutočnila po prvýkrát,
• rekonštrukciou zo starého skladu boli vytvorené sociálne priestory pre zamestnancov školy,
• náter striech na obidvoch školských budovách,
• betónovanie podlahy na chodbách a sklade školských potrieb,
• rekonštrukcia kanalizácie v obidvoch školských budovách,
• príprava tried pre novozriadenú plneorganizovanú školu a v súvislosti s tým zabezpečenie množstva údržbárskych prác,
• výmena starších a nefunkčných elektrických akumulačných pecí za nové najmä v budove obecného úradu č. 66,
• rekonštrukcia kuchyne a jedálne na zabezpečenie učební základnej školy,
• zriadenie školskej družiny pre I. stupeň ZŠ.

6. Škola po roku 1989 - Nežná revolúcia - po súčasnosť

 

Po nežnej revolúcii 17. novembra 1989 sa prvýkrát v histórii školy konali voľby riaditeľky školy. Dňa 18.1. 1990 sa konali v tunajšej škole demokratické voľby riaditeľky školy. Volebná komisia oznámila, že vo voľbách s tajným hlasovaním nadpolovičnú väčšinu hlasov z pedagogických pracovníčok získala z troch kandidátok na funkciu riaditeľky školy v Lomničke pani Viera Lajčáková. Volebná komisia preto doporučila ONV - Odboru školstva, v Starej Ľubovni na základe výsledkov tajných volieb ustanoviť menovanú Vieru Lajčákovú od 18.1. 1990 do funkcie riaditeľky ZŠ v Lomničke.

            Na základe mnohých rokovaní s riaditeľom ZŠ v Podolínci, riaditeľom školy sv. Klementa Hofbauera v Podolínci, riaditeľa školskej správy v Starej Ľubovni so starostom obce Lomnička a riaditeľkou ZŠ Lomnička, zriadila školská správa v Starej Ľubovni v obci Lomnička 1.8. 1992 plneorganizovanú ZŠ s 1. - 9. ročníkom. Škola mala 10 učební, 14 tried a začalo ju navštevovať 240 žiakov.

            Riaditeľ školskej správy v Starej Ľubovni vyhlásil dňa 9.1. 1995 konkurz na obsadenie riaditeľa ZŠ v Lomničke, pretože p. Viera Lajčáková bola v dôchodkovom veku. Konkurzné konanie sa konalo 9.2. 1995 na školskej správe v Starej Ľubovni. Konkurz sa skončil nerozhodne pre všetky tri prihlásené uchádzačky a to : Mgr. Janku Hanečákovú, učiteľku II. stupňa ZŠ v Lomničke, PhDr. Alenu Tišákovú učiteľku II. stupňa ZŠ v Podolínci a Mgr. Ľuboslavu Zbuškovú, učiteľku I. stupňa ZŠ v Lomničke. Dňa 14.3. 1995 bola do funkcie riaditeľky ZŠ v Lomničke vymenovaná Mgr. Janka Hanečáková podľa § 27ods. 4 zákonníka práce v súlade s § 3 ods. 1 zákona SNR č. 542/1990 Zb. z 26.11. 1990 o štátnej správe v školstve a školskej samosprávy.

            Mgr. Janku Hanečákovú bol slávnostne uviesť do funkcie riaditeľky ZŠ v Lomničke riaditeľ školskej správy v Starej Ľubovni.

            Riaditeľka ZŠ s MŠ Lomnička Mgr. Janka Hanečáková menovala do funkcie zástupkyne riaditeľa školy pre ZŠ Mgr. Renátu Kollárovú od 1.5. 1995, Mgr. Máriu Romanovú od 1.11. 2002 a Bc. Adelu Sumilasovú od 2.10. 2006 pre úsek MŠ.

            Riaditeľka školy Mgr. Janka Hanečáková oboznámila pedagogický kolektív a členov rady školy s ,, projektom ZŠ v Lomničke na školu s právnou subjektivitou.“ Projekt obsahoval prognózu, hodnotenie, klasifikáciu, hospitačnú činnosť, mimoškolskú činnosť, pedagogicko - metodickú činnosť, materiálno - technické zabezpečenie a rekonštrukcie, financovanie, údržbu a rozvoj, technické vybavenie, postavenie pracovníkov, časový harmonogram, majetkové vysporiadanie v súvislosti s právnou subjektivitou.

            Školská správa v Starej Ľubovni v súvislosti s udeľovaním právnej subjektivity ZŠ k 1.1. 1997 vypísala na 30.5. 1996 výberové konanie na miesto riaditeľky školy. Výberové konanie bolo dňa 13.6. 1996, kde všetci členovia výberovej komisie vyslovili dôveru a spokojnosť riaditeľke školy Mgr. Janke Hanečákovej a jej ,, projektu.“

            V máji obec Lomnička vypísala verejnú súťaž, v ktorej najlepšiu ponuku poskytla firma Perfekt p. Dušana Smandru z Podolínca. Rekonštrukcia sa začala 1.7. 1996. Celý rok trvalo obrovské zháňanie finančných prostriedkov. Rekonštrukcia bola plánovaná na cca 4 milióny korún, po vypracovaní novej projektovej dokumentácie sa stanovila 10 743 000  korún. Ide o budovu č. 28. po mnohých finančných problémoch, rôznych vybavovaniach bola nová budova školy slávnostne otvorená 24.1. 2000. Pri slávnostnom otvorení novej budovy školy sa zúčastnili zástupcovia rôznych inštitúcií : poslanec NR SR p. Imrich Tóth, za KÚ - Prešov p. Marián Bača, zástupcovia prednostu OÚ v Starej Ľubovni Zita Pleštinská, Jozef Smrek a ďalší.

            Slávnostný príhovor mala riaditeľka školy Mgr. Janka Hanečáková. Na slávnostnom otvorení novej budovy školy vystúpili krátkymi príhovormi aj hostia.

            Po menovaní do funkcie riaditeľky školy sa Mgr. Janka Hanečáková okamžite začala zaujímať o získanie priestorov jednoty -  SD v Starej Ľubovni pre účely zriadenia tried pre ZŠ Lomnička. V máji už boli prvé výsledky. Starosta obce p. Gustáv Oračko odkúpil túto budovu a prvú splátku v sume 250 000 korún vyplatil J - SD. Celková suma bola 680 000 korún. Na prvú splátku poskytlo Holandské kráľovstvo finančnú pomoc prostredníctvom p. Jeffa Helmera, zástupcu holandského kráľovstva.

            Ministerstvo školstva SR p. Eva Slavkovská udelila dňa 29.11. 1997 v aule Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre p. Viere Lajčákovej najvyššie vyznamenanie MŠ SR malú medailu Svätého Gorazda. Z 26 ocenených sa 17 stalo držiteľmi veľkej a 7 držiteľmi malej medaily. Pani Vieru Lajčákovú vybrala komisia z 200 navrhovaných z celého Slovenska a ocenila jej dlhoročnú prácu. Viac ako 4 desaťročia sa venuje výchove a vzdelávaniu rómskych žiakov.

            Úrad vlády SR prostredníctvom Rady Európy zorganizoval študijný pobyt v Nemecku, ktorý bol zameraný na štúdium života Rómov a na otázky riešenia rómskeho problému. Tohto pobytu sa zúčastnila v dňoch 18.9. - 21.9. 1998 riaditeľka ZŠ v Lomničke Mgr. Janka Hanečáková.

            Na základe vzostupnej každoročnej populácie Rómov dospelo vedenie školy k záveru, že je nutne zrekonštruovať budovu č. 67, aby o 3 roky škola nezápasila nielen so 100 % - ou dvojzmennosťou, ale aj trojzmennosťou. Bola vypracovaná štúdia na základe ktorej bolo zvýšenie objektu zhotovením nadstavby vytvorenie funkčne a kvalitatívne vyššieho štandardu výchovy a vzdelávania. Riaditeľka ZŠ s MŠ v Lomničke podnikla všetky potrebné kroky, aby pre túto rekonštrukciu boli zabezpečené finančné zdroje. Poslala listy na všetky štátne orgány OÚ - Odboru školstva mládeže a telovýchovy v Starej Ľubovni až premiérovi Slovenskej vlády M. Dzurindovi. Dňa 12.3. 2003 bol odovzdaný projekt pod názvom ,, Rekonštrukcia budovy č. 67“, ktorý v spolupráci s riaditeľkou ZŠ s MŠ podal na MŠ - SR a MF - SR OÚ v Lomničke. Jeho realizáciou by sa v ZŠ s MŠ Lomnička odstránila dvojzmennosť a vyriešili by sa podmienky pre plynulú prevádzku školy. Projekt bol plánovaný pre objem 20 miliónov korún. Starosta obce Gustáv Oračko príkaznou zmluvou zaviazal riaditeľku ZŠ s MŠ Lomnička Mgr. Janku Hanečákovú realizovať dve investičné akcie, ktoré aj ošetril. Ide o budovu č. 67 a č. 68. Pre nedostatok financií sa do stavieb nemohlo investovať, zlepšenie nastalo až po vstupe Slovenska do EÚ. Vznikla tak možnosť čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov. K tomu bolo potrebné napísať dobrý projekt. Vypracovala ho pani riaditeľka školy, pričom metodické usmernenie získala z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Príprava projektu trvala rok a vyskytli sa aj určité obmedzenia. Samotná realizácia stavby trvala rok, túto realizovala stavebná firma Pienstav - Stará Ľubovňa. V novej budove vzniklo 16 klasických tried, dve odborné učebne - jazyková, počítačová a tvorivá dielňa. Novú budovu slávnostne otvoril p. Jozef Legény 2.12. 2005, riaditeľ odboru riadenia programov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Riaditeľka školy privítala množstvo hostí, ktorí prišli v tento významný deň do Lomničky. Boli tu Európski komisári p. John Backley, p. Zita Pleštinská, splnomocnenkyňa vlády p. Klára Orgovánová, p. Anina Botošová, p. biskup mons. Štefan Sečka, zástupca OTP banky Ing. Bujňák, zástupcovia firmy Pienstav a Školex, zástupcovia tlače a televízie, OÚ v Lomničke, MÚ v Podolínci  a všetci pedagogickí  a nepedagogickí  zamestnanci školy. Slávnostná recepcia sa konala v kultúrnom stredisku v Podolínci. Vystúpili na nej členovia spevácko - tanečného súboru Kerekica (koliesko). Úprimné slová vďaky všetkým zainteresovaným a hosťom vyslovila riaditeľka školy Mgr. Janka Hanečáková. O tomto slávnostnom dni širokú verejnosť informovala STV a tlač.

            Do medzinárodného projektu ,, Maska pre planétu Zem“ venovanému ochrane životného prostredia sa zapojili aj žiaci našej školy. Najlepšie práce boli zaslané do celoslovenskej súťaže, kde práca Matúša Oračka z V. A a jeho učiteľky p. Mgr. Evy Balboneovej, ktorá ho výtvarnú výchovu vyučuje, získala 2. miesto. Obaja sa za odmenu zúčastnili slávnostného otvorenia výstavby ,, Maska pre planétu Zem“ v múzeu na nábreží Branly v Paríži. Bolo to dňa 1.6. 2007. Pri tejto príležitosti sa zúčastnili deti z dvadsiatich krajín sveta.

            Od 1. júla 2002 podľa zákona č. 416/1 o prechode niektorých kompetencií zo štátu na obce a vyššie územné celky prešla MŠ a ŠJ v Lomničke pod riaditeľstvo ZŠ v Lomničke. Od 1.8. 2003 bola poverená zástupkyňa pre úsek MŠ p. Ľubomíra Borovská, učiteľka MŠ v Lomničke.

            Asi najvýznamnejšou udalosťou nie len pre školu, ale hlavne pre obec Lomnička je príchod rehoľných sestier  - teda ich pôsobenie v obci. Ako príklad možno uviesť, že neďaleké mesto Podolínec čakalo na misionárov 500 rokov. Za malý zázrak možno považovať, že po jednom roku, kedy konkrétne sa stretla p. riaditeľka Mgr. Janka Hanečáková v Ríme s predstavenou ich rádu sestrou Magdalénou, sa naplnila túžba nielen jej osobne, ale aj farského úradu v Podolínci a obecného úradu v Lomničke. Apoštolát sestier je rozdelený na tri časti : 

• práca v sociálnej sfére pre obecný úrad v Lomničke,

• práva v ZŠ s MŠ Lomnička - ako pedagógovia,
• práca pre farnosť Lomnička.

Prvá sestra PharmDr. Mária Krausová, sestra Terézia, začala pracovať 14.5. 2007 ako vedúca referátu pre sociálne  veci na obecnom úrade. Druhá bola Mgr. Mária Kubíková, sestra Jacoba, ktorá prišla 1.6. 2007 ako vedúca referátu pre tretí sektor, cirkvi a náboženské spoločnosti na OÚ. Tretia v poradí prišla Mgr. Dagmar Madarová, sestra Pavla 15.8. 2007 a od septembra pracovala ako katechétka na I. stupni ZŠ. Štvrtá a nateraz posledná je Ing. Jana Tomaščíková, sestra Jana, ktorá od 3.9. 2007 do 31. 8. 2014 pracovala ako učiteľka MŠ. Všetky štyri sestry sú po večných sľuboch.

            Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity a splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Anina Botošová udelila riaditeľke ZŠ s MŠ Lomnička Mgr. Janke Hanečákovej cenu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity za ľudskosť. Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil dňa 12. decembra 2007 prvýkrát v histórii Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv.

            ZŠ v Lomničke  ma 609 žiakov, MŠ má 92 detí. V každom školskom roku okrem vyučovania sa žiaci realizovali v záujmových krúžkoch. V rámci tejto činnosti pod vedením pedagogických pracovníkov žiaci dosahovali veľmi dobré výsledky v rámci školy, okresu, republiky ale aj v medzinárodných súťažiach. V školskom roku 2007 - 2008 v ZŠ pracovali tieto záujmové krúžky: Stolný tenis, Tvorivá dielňa, Šikovní maliari, Výtvarný krúžok, Počítačové hry, Pohybový krúžok, Spevácko - tanečný krúžok I., Spevácko - tanečný krúžok II., Výtvarná výchova, Biologický krúžok, Šachový, Počítač - môj priateľ, Svet v obrazoch, Krúžok spoločenských hier, Nabrúsené jazýčky, Futbalový krúžok, Eko krúžok, Čitateľský krúžok, Angličtina hrou, Šikovné ruky, Šikovníček, Historický krúžok, Športový krúžok, Klub mladých čitateľov.

            Všetky údaje o histórii školy sú čerpané z kroniky školy, ktoré spracovali v decembri 2007 tieto pedagogické pracovníčky : p. Viera Lajčákova, p. Bc. Adela Sumilasová, p. Mária Klimeková.           

            Mgr. Janka Hanečáková, riaditeľka ZŠ s MŠ Lomnička zabezpečila a zrealizovala rekonštrukciu budovy č. 68, ktorá bola dlhodobo zabezpečovaná pre materskú školu, školskú jedáleň a kotolne na biomasu. Tento projekt má pre našu školu, našu obec, ale hlavne pre nám zverené deti  a ich rodičov význam mimoriadnej a ekonomickými parametrami nevyčísliteľnej hodnoty. Aj keď cena určená a daná bola. 85 % z celkových nákladov boli financie z fondov EÚ, 15 % zo štátneho rozpočtu a 5 % sa obecný úrad Lomnička zaviazal kofinancovaním. Náklady pre obec Lomnička boli  vyššie ako 5 % a súviseli s vykrytím nepredvídateľných okolností, ktoré sa vyskytli počas i v priebehu samotnej realizácie. Až po roku 2009 tento projekt menil podobu :

- 3 krát boli vydané stavebné povolenia,

- 3 krát sa menili rôzne pokyny a usmernenia,

- na 3 samostatné časti sa zmenil pôvodný projekt a to na samostatnú budovu č. 67, samostatnú budovu č. 68 s kotolňou na biomasu, samostatnú telocvičňu s triedami praktického vyučovania,

- 4 krát sa menila samotná projektová dokumentácia objektu č. 68 MŠ,

- 177 krát sa absolvovala cesta do Bratislavy kvôli rôznym konzultáciám,

- 3 krát boli realizované výberové konania na dodávateľa stavebných prác a dodávok tovarov a služieb na túto akciu.

Projekt bol schválený v júli 2009 a to osobnou zásluhou a vkladom p. Dr. Aniny Botošovej, bývalej splnomocnenkyne vlády SR pre rómske otázky a Ing. Radoslava Bahúla, bývalého generálneho riaditeľa pre fondy EÚ na bývalom Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Od júna 2010 sa začala samotná realizácia stavebnej časti a to prevzatím staveniska víťazom výberového konania, spoločnosťou Eurobuilding. Generálnym dodávateľom a realizátorom celého diela bola stavebná spoločnosť ČSO - stav, Poprad, konateľom ktorej bol Ing. Cyril Šuhaj. A ten na seba prevzal tú najkomplikovanejšiu a najťažšiu úlohu. Musel stále čeliť neuveriteľným ťažkostiam - hlavne ekonomickým.

Rekonštrukcia novej MŠ a školskej jedálne  trvala deväť mesiacov. Je to moderná budova s mnohými vylepšeniami. Po veľmi náročných prácach budova MŠ bola pripravená na prevádzku dňom otvorená školy 2. februára 2012.

Nová budova MŠ a školskej jedálne má prízemie a poschodie. Na prízemí sa nachádza - vchod budovy MŠ, 2 multifunkčné triedy , šatňa, jedáleň pre deti, WC pre deti, WC pre dospelých, umyvárne, sprcha a  práčovňa.

V pôvodnom stave na prízemí sa nachádza kuchyňa s 2 skladmi a jedáleň. Na poschodí sa nachádza - multifunkčná trieda, 1 kancelária, 1 zborovňa, archív, 1 multifunkčná trieda s jedálňou, 3 triedy, šatňa, WC pre deti, WC pre dospelých, umyvárne a sprcha.